3 mýty o prežití, ktoré vás môžu zabiť (1. časť)

Máte radi dobrodružné výlety vzdialené od civilizácie? Aj my, no treba byť ostražitý. Nebezpečie vám nemusí hroziť len ďaleko v cudzine. Aj taká bežná činnosť akou je zber húb môže skončiť fatálne. Čo robiť a ako sa správať, keď sa človek ocitne zoči-voči nebezpečiu?

Prežitie v nepriaznivých podmienkach prírody nie je jednoduchou záležitosťou. Mnohokrát počúvame rôzne rady ako sa orientovať v prírode a hlavne ako v prírode prežiť, no niektoré z nich sú úplne zlé a často nebezpečné. V dnešnom článku vám dávame do pozornosti prvé 3. mýty, na ktoré by ste sa nemali spoliehať keď nechcete, aby sa váš výlet zmenil na katastrofu.

1. mýtus - Pri stretnutí s medveďom treba vždy hrať mŕtveho

Pri potulkách našimi lesmi môžete pokojne natradiť na medveďa hnedého. Pri stretnutí s ním neexistuje presný návod ako postupovať. Ak zbadáte medveďa začnite pomalými pohybmi ustupovať dozadu tvárou k zvieraťu, aby ste videli jeho reakcie. Až keď ste v dostatočnej vzdialenosti, otočte sa a rýchlym tempom postupujte ďalej. Medveď hnedý sa väčšinou pokúša chrániť seba alebo svoje mláďatá. Určite vám nepomôže začať utekať, medveď vás rýchlo dobehne. Ak však cíti, že mu od vás nehrozí žiadne nebezpečenstvo, nechá vás tak. Predstierať mŕtveho vám nepomôže, ak vás medveď chce napadnúť, tak vás napadne.

Pri stretnutí s medveďom závisí väčšinou aj od druhu medveďa. Pri väčšine medveďov zaberá pomalý ústup a rozhodne sa mu nepozerajte do očí. Ak stretnete grizlyho, prestaňte sa pohybovať. Ak si vás všimne a urobí náznak pohybu k vám, skrúťte sa do embryonálnej polohy a chráňte si životne dôležité orgány a teda hrajte mŕtveho.

Odporúčame so sebou nosiť sprej na medvede, alebo iné šelmy s vysokou účinnosťou. Majú veľký dosah, vytvoria až 4 m ochrannú bariéru, ktorá medveďa zastaví. Látky v ňom zabezpečia veľké pálenie v oblasti dýchacích ciest, hlavy a očí s efektom rozostrenia videnia. Zároveň znefunkční čuchové zmysly šelmy, čím vás prestane prenasledovať pomocou stopovania. Aby ste ho mohli v prípade potreby okamžite použiť, mal by byť stále poruke.

2. mýtus - Hadí jed po uštipnutí treba z rany vysať

Po uštipnutí hadom by ste v prvom rade nemali podľahnúť panike a mali by ste sa pokúsiť si všimnúť, aký had vás uštipol. V našich lesoch vás môže uštipnúť užovka alebo vretenica, ľudovo nazývaná zmija. Ak vás uštipla užovka, nemusíte sa ničoho báť, nie je jedovatá. Vretenica je jediný jedovatý had v našich končinách. Jeho uštipnutím nehrozí ohrozenie života pre zdravého dospelého človeka, nesmiete však zabúdať na individuálne alergické reakcie. V prípade, že sa vyberiete na výlet do exotiky, je to iná vec, pretože tam už hrozí uštipnutie väčším množstvom jedovatých hadov.

Ak vás pri uštipnutí hadom napadne spomienka na detstvo, kde ste sa učili, že po uštipnutí jedovatým hadom je potrebné ranu narezať, jed vysať a miesto nad ranou zaškrtiť, tak je to chyba. Had pri uštipnutí vstrekne jed do veľkej hĺbky a svalovina začne okamžite opúchať. Jed sa po uštipnutí dostáva ihneď do krvného obehu a tak je jeho vysatie neefektívne. Slinami môžete naopak zaniesť do rany ďalšie baktérie. Okamžite zavolajte odbornú pomoc a choďte do nemocnice. Vedieť popísať hada pomôže lekárom podať správnu protilátku, hlavne pri uštipnutí exotickým hadom. Mali by ste byť v kľude, aby sa srdce upokojilo a pomalšie pumpovalo kontaminovanú krv. Časť tela, do ktorej vás had uštipol, držte pod úrovňou srdca a odev v oblasti uštipnutia uvoľnite. Pite dostatok sladkej vody.

3. mýtus - Pri stratení treba na prežitie okamžite nájsť potravu

Pri potulkách divočinou, ale pri takej bežnej činnosti akou je hubárčenie sa môže stať, že sa môžete stratiť. Žiaden hubár so sebou určite nenosí buzolu alebo kompas. Nájsť správnu cestu naspäť je niekedy veľmi ťažké, avšak keď sa deň chýli ku koncu je jedlo tou poslednou vecou, nad ktorou by ste si mali lámať hlavu. Bez jedla človek vydrží aj niekoľko týždňov, avšak v prírode ďaleko od ľudí môžete zomrieť na následky zranení alebo podchladenia.

Najdôležitejšie je prežiť chladnú noc a udržať sa v teple. Hľadať nejakú jaskyňu alebo dutinu stromu bude veľmi namáhavé. Provizórne prístrešie si zvládnete zmajstrovať sami. V prvom rade začnite prístrešie robiť najskôr od podlahy. V noci nemusí pršať, ale chlad bude ťahať od zeme, preto si vybudujte najskôr lôžko z nejakých suchých vetiev a ak budete mať dostatok času i sily, až potom si zmajstrujte aj striešku na ochranu pred chladom a vetrom. Pomôcť pri tvorbe prístrešku i lôžka vám môže paracord náramky prežitia - viac o využití paracordu v prírode.

O tom ako sa chovať, čo robiť v rôznych situáciách v prírode, keď sa stratíme, vieme veľmi málo. Je ešte veľa mýtov, o ktorých sme v tomto článku, nepísali a  ktoré sa šíria rýchlosťou blesku. Tým, že im uveríte, môžete znížiť šance na prežitie v životu nebezpečných situáciách. Pre tých, ktorí sa chystajú do prírody a nehodlajú sa stratiť, dávame do pozornosti ešte raz článok ako sa orientovať v prírode a teréne. Tak nabudúce, pri 2. časti mýtov o prežití v prírode!