Porovnanie armád Rusko vs. NATO

Napadnutie nášho východného suseda armádou Ruskej federácie, vynorilo roky kladené otázky v novom svetle. Aká je skutočná vojenská sila Ruska a v akom stave je jeho proťajšok, armády NATO?

Veľkosť armád NATO a Ruska

NATO-OTAN

NATO tvorí 30 členských štátov, z toho 7 krajín nájdeme v prvej dvadsiatke porovnania vojenskej sily podľa Globalfirepower.com (2022 Military Strength Ranking). Napriek tomu sú deklarované čísla techniky a personálu nízke. 

K dispozícií je necelých 470 tisíc príslušníkov v mnohonárodnostných jednotkách. Všetko tvoria iba profesionáli z členských armád.

• Vzdušné sily majú 2070 lietadiel, z toho 350 stíhacích lietadiel a 850 helikoptér.
• Pozemné sily tvorí hlavne 1500 tankov a 11600 bojových vozidiel pechoty.
• Najsilnejšou časťou námorných síl sú 3 lietadlové lode, 2 vrtuľníkové nosiče, 22 ponoriek a 26 torpédoborcov s fregatami. 
   

Členské štáty NATO



Ruská federácia

V aktívnej službe má Rusko 850 tisíc. osôb a 250 tisíc záložníkov a rovnaký počet kontraktorov z polovojenských súkromných organizácií akými je napríklad Wágnerova skupina.
Papierovo má k dispozícií:

• vyše 4100 kusov leteckej techniky všetkého druhu,
• 12 400 tankov,
• vyše 30 000 kusov obrnených transportérov rôznych typov.
• Námorné sily v súčasnosti tvorí hlavne 53 ponoriek a 19 raketových krížnikov s fregatami.
   

Oficiálne v stave stále uvádza jedinú lietadlovú loď, Admirál Kuznecov, tá je však dlhodobo v suchom doku po masívnom požiari a ani pred nehodou nebola dlhodobo v plne bojaschopnom stave.

Vrtuľníkové výsadkové lode Rusko v službe nemá. Všetky nosiče z čias ZSSR boli vyradené a nové jednotky francúzskej triedy Mistral neboli dodané. Kontrakt bol zo strany Francúzska zrušený pre okupovanie a následnú anexiu ukrajinského krymského poloostrova vojskami Ruskej federácie. 

Z porovnania môže vzísť dojem, že armády NATO sú v značnej nevýhode. Je tu však hneď niekoľko dôležitých aspektov, ktoré menia celú situáciu. Počty sú klamlivé. Členské štáty uvoľňujú kapacity podľa potreby, počet dostupného personálu či techniky je preto niekoľkonásobne väčší.

Lietadlové lode a ponorky v porovnaní patria európskym krajinám. V prípade vážneho ohrozenia však uvoľnia svoju techniku aj USA, ktorá disponuje 10 lietadlovými nosičmi. Napríklad len Nemecko má k dispozícií vyše 9 tisíc bojových vozidiel pechoty niekoľkých typov. Ďalší dôležitý fakt je, že padnutá krajina pristúpi k mobilizácií, čím sa znásobia jej dovtedajšie kapacity. Litva má napríklad k dispozícií 15 tisíc rezervistov a 11 tisíc príslušníkov polovojenských jednotiek. Pri čiastočnej mobilizácií by tak svoje kapacity navýšila o dve tretiny. 
 

Zdroj: aa.com, tr.

Výcvik a nasadenie 

Ďalší hlavný rozdiel je kvalita výcviku, modernizácia techniky a technické zázemie. Veľkosť armády nie je najpodstatnejšia, keďže čím väčšia armáda, tým komplikovanejšia logistika, presuny a komunikácia. 

Skvele sa to ukazuje na ukrajinskej fronte, kde Rusi utrpeli najväčšie straty práve počas presunov a jednotky trpia ťažkým nedostatkom proviantu, paliva a munície. Problémom sa stala aj komunikácia, keďže ruský systém Glonass začal prejavovať fatálne chyby a ruské jednotky boli nútené používať turistické vybavenie so systémom GPS, dokonca aj v bojových lietadlách SU-35 a vrtuľníkoch KA-52. Chaos a zníženú morálku znásobil aj fakt, že tieto problémy doľahli na odvedencov a príslušníkov základnej vojenskej služby. 

Väčšina jednotiek vojsk NATO je tvorená profesionálnymi vojakmi. Mnoho z nich má za sebou dlhoročné nasadenie v zahraničí na misiách v Afganistane, Iraku, Cypre či Mali. Mnohonárodnostné jednotky sa pravidelne striedajú aj pri strážení teritória pobaltských krajín či Islandu. 
 

Technické zázemie

Výrobcovia vojenskej techniky z členských krajín NATO patria medzi svetovú špičku ( napr. americký General Dynamics, francúzsky Thales či nemecky KMW). Rozdiel medzi Ruskou federáciou a NATO je aj v tom, že Rusko za posledné roky nebolo schopné zaviesť do aktívnej služby žiadny významnejší typ výzbroje. 

Prevažnú časť jeho noviniek tvorili modernizácie staršej techniky ( napr. tanky T-64,T-72 či kolesové transportéry rady BTR). Projekty stíhača SU-57 či tanku Armata sa nedostali do masovej produkcie ani neboli zavedené do radovej výzbroje. Niekoľko vyrobených typov sa používa len na vojenské prehliadky a medzinárodnú propagandu. Krajiny NATO naproti tomu neustále zavádzajú nové typy techniky akými sú napríklad nemecký transportér Lynx KF-41 či medzinárodný projekt prúdového stíhacieho lietadla F-35, z ktorých je už druhý menovaný zaradený v aktívnej službe u viacerých členov. 
 

Postavenie Slovenska v NATO 

Slovensko je členom NATO od roku 2004. Z geografického hľadiska strážime jeho východné krídlo spolu s Pobaltskými krajinami a Poľskom. Vzhľadom na dlhodobé podfinancovanie armádneho rozpočtu predchádzajúcimi vládami a masívnym zastúpením zastaralej techniky prevažne sovietskej proveniencie, pristúpilo MO SR k navýšeniu rozpočtu a viacerým modernizačným projektom.

Zdroj: mosr.sk

Aktuálne prebieha proces výmeny 3D prehladovych radarov ( izraelsky Elbit), prúdových stíhačov ( americký F16 block 70/72) a skončili sa aj výberové konania na obrnené vozidlá pechoty (švédsky pásový typ CV-90 od BAE Systems a fínsky kolesový typ Patria AMV). 

Zdroj: mosr.sr

Pre rok 2022 bol vyhradený rozpočet o výške 1,899 mld. eur (1,8% HDP). Táto suma je však nedostatočná a nespĺňa záväzok zo summitu z Walesu ( 2014). Členské štáty sa zaviazali vyčleniť na obranu minimálne 2 % HDP. Pre porovnanie, Poľsko pre rok 2021 vyčlenilo 2,34% a Grécko 3,59% HDP. 
 

Na to, aby sme pochopili zložitosť problému Ruska a Sevetoatlantickej aliancie - NATO sa musíme pozrieť ďaleko do minulosti, až ku koncu druhej svetovej vojny. 
 

Začiatok súperenia a rozdelenia sveta - vznik NATO a Varšavskej zmluvy
 

Severoatlantická aliancia 

Po skončení druhej svetovej vojny splnili západoeurópske krajiny svoj záväzok, a znížili personálne stavy armád a počty vojenskej techniky. Bola to dohoda uzatvorená ešte počas vojny, ako akt mieru a zaistenia budúcej dôvery medzi susednými krajinami. So znepokojením však sledovali, ako ich bývalý spojenec, Sovietsky zväz, miesto dodržania tejto dohody ešte viac zbrojil a snažil sa posilniť svoj vojenský vplyv vo svete.

Varovné signály, že v prípade ZSSR ( Zväz sovietskych a socialistických republík, v azbuke CCCP) nejde o spoľahlivého spojenca, boli už od začiatku. Druhú svetovú vojnu totiž začalo nacistické Nemecko spolu so ZSSR, napadnutím Poľska. Nacisti so Stalinom uzatvorili zmluvu o vzájomnom neútočení, ktorá do histórie vošla ako pakt Molotov-Ribbentrop ( 23. augusta 1939). Smutnou časťou našej histórie je, že 1. septembra 1939 napadlo Poľsko spolu s nacistami aj Slovensko, vtedy pod vedením Tisovej fašistickej strany. ZSSR napadlo Poľsko z východu 17. septembra 1939.

Do druhej sv. vojny sa následne ZSSR priamo zapojilo až 22. júna 1941, po spustený operácie Barbarossa, kedy vojská Osi zaútočili aj na územie Sovietskeho zväzu. Sovieti dovtedy trávili čas napadnutím Fínska, známejšie ako Zimná vojna ( 30. november 1939- 13. marec 1940). Zimná vojna ukázala nedostatky sovietskej armády, čo podnietilo Hitlera napadnúť aj svojho dovtedajšieho spojenca. Doteraz Ruská federácia označuje toto obdobie Velkou vlasteneckou vojnou a pripomína si ju separátne od spomienkových osláv druhej svetovej vojny. 

Rozhodnutie uzatvoriť obranno-bezpečnostný pakt medzi západnými krajinami, padlo na pevno roku 1948, podpísaním Bruselskej zmluvy. Belgicko, Luxembursko, Veľká Británia, Francúzsko a Holandsko sa zaviazali vytvoriť systém kolektívnej obrany, ktorý odolá politickým, vojenským aj ideologickým hrozbám. Následne boli prizvané Kanada a USA, pre vytvorenie jednotnej Severoatlantickej aliancie medzi Európou a Severnou Amerikou. Krátko na to boli prizvané aj ďalšie štáty (Nórsko, Island, Dánsko, Taliansko, Portugalsko). 

Jednania vyvrcholili 4. apríla 1949 podpísaním Washingtonskej zmluvy a oficiálnym vytvorením Severoatlantickej aliancie. Počet členov je aktuálne 30. V prijímacom procese je niekoľko krajín, napr. Bosna a Hercegovina ale najvýznamnejší žiadatelia sú Švédsko a Fínsko. Obe krajiny sa rozhodli pre vstup až na základe napadnutia Ukrajiny armádou Ruskej federácie. Vážnosť rozhodnutia zdôrazňujú aj fakty, že Švédsko bolo vojensky neutrálne skoro 200 rokov a Fínsko má s Ruskom spoločnú 1300km hranicu.  

Medzi najsilnejšie motivácie pre členstvo patria článok 5 Washingtonskej zmluvy. Napadnutie jedného člena paktu, automaticky znamená napadnutie všetkých ostatných. Žiadna členská krajina NATO zároveň nikdy nenapadla inú členskú krajinu, čo sa nedá povedať o Varšavskom pakte (Maďarsko 1956, Československo 1968 na dlhých 20 rokov). Členovia majú zároveň možnosť nakupovať techniku cez spoločnú agentúru NSPA (NATO Support and Procurement Agency). Nakupujú tak techniku rýchlejšie, výhodnejšie a s lepšou podporou výrobných podnikov, ako by to bolo pri individuálnom prístupe jednotlivých krajín. NATO funguje na demokratických princípoch. Prijatie nového člena je možné až po súhlase všetkých členov. Ak je proti čo i jeden, prístupové konanie je zastavené, bez ohľadu na veľkosť krajiny či finančný prínos hlasujúceho člena do spoločného rozpočtu. 
 

Varšavská zmluva

Varšavská zmluva alebo inak Organizácia Varšavskej zmluvy bola založená 14. mája 1955. Ako napovedá jej názov, pakt bol podpísaný v poľskej Varšave. VZ bola založená na popud Sovietskeho zväzu, ako reakcia na založenie NATO. 


Zdroj: sita.sk

Vo všetkých zakladajúcich krajinách vládol komunizmus. Išlo o ZSSR, Albánsku ľudovú republika, Bulharskú ľudovú republiku, Československú socialistickú republiku (názov od r.1960), Maďarskú ľudovú republiku, Nemeckú demokratickú republiku (demokratická bola len v názve, vládol tvrdý komunizmus), Poľskú ľudovú republiku a Rumunskú ľudovú republiku. 

Členstvo bolo uzatvorené na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov, ak v poslednom roku členský štát neodstúpil. Narozdiel od NATO, nový členovia nepribudali, práve naopak. Pakt opustilo Albánsko na protest proti krvavému potlačeniu maďarského povstania v roku 1956 a okupáciu Československa v roku 1968. O členstvo požiadalo v roku 1963 Mongolsko. Jeho žiadosť zablokovalo veto Rumunska. ZSSR aj napriek tomuto vetu poslalo do Mongolska svoje vojenské jednotky na trvalé umiestnenie, aby upevnilo svoj vplyv v regióne. 

Potvrdil sa tým fakt, že napriek oficiálnej dohode o rovnocennom rozhodovaní vlád členských štátov, všetko riadila Moskva. Vrchný velitelia totiž pochádzali výhradne z armády ZSSR, bez zástupcov ostatných členov. Iné to nebolo ani s väčšími hospodárskymi a politickými rozhodnutiami. 

Po rozpade ZSSR stratila Varšavská zmluva svoj zmysel a oficiálne zanikla 1. júla 1991. Rozpustenie podpísali zástupcovia parlamentov členských štátov v Prahe. 

Zdroje: ATM - MagnetPress , 2022 Lithuania Military Strength , Ministerstvo obrany SR, teraz.sk - Rezort obrany má v roku 2022 hospodáriť so sumou 1,838 miliardy eur, The Warsaw Treaty Organization, 1955 / Formation of Nato - Purpose, Dates & Cold War - HISTORY / Fast facts about NATO | CBC News, mocr.army.cz,