Vojenské a policajné hodnosti

Na svete snáď neexistuje lepší príklad ukážky vertikálneho usporiadania štruktúr spoločnosti, ako vojenská a policajná hierarchia. V týchto zložkách má totižto každý jednotlivec svoje pevné miesto a s tým spojené úlohy vyplývajúce z jeho hodnosti. Viete však, čo ktorá z hodností znamená? V článku vás zoznámime s ich základným rozdelením, priblížime vám ich názvy v porovnaní so zahraničím a pozrieme sa i na stručný popis úloh, ktoré sú s nimi spojené.

Vojenská hodnosť

Vojenská hodnosť slúži na identifikáciu postavenia a určenie právomocí jednotlivých príslušníkov ozbrojených síl v rámci hierarchického usporiadania vnútornej štruktúry armády.

Využíva sa predovšetkým na určenie vzťahu nadradenosti a podradenosti, kde človek s vyššou pridelenou hodnosťou je nadradený človeku s nižšou hodnosťou, pričom však platí, že v osobitých prípadoch môže byť táto hierarchia dočasne potlačená. Predovšetkým vtedy, keď nadradenosť vyplýva zo špecifických právomocí – napríklad, oblastný vrchný veliteľ je z titulu pridelenej úlohy nadradený všetkým prideleným jednotkám bez ohľadu na hodnosť.

Ďalším špecifikom hierarchie je tiež prípad, v ktorom majú dvaja ľudia rovnakú hodnosť – vtedy je hierarchicky nadradený ten, kto je služobne starší. Získanie vyššej hodnosti sa nazýva povýšenie, jej odobratie je degradácia. Osobu je možné jednorazovo povýšiť o jeden hodnostný stupeň. V prípade vykonania hrdinského činu, alebo realizovania úspešnej vojenskej akcie, aj o viacero stupňov. Osobu do hodnosti je možné povýšiť aj in memoriam.

Členovia armády nosia označenie hodnosti (tzv. insígnie) v predpísaných rozmeroch na vopred určenom, dobre viditeľnom mieste v rámci služobnej rovnošaty – na náplecníkoch, aj ako nášivky na rukávoch či hrudi. V zmenšenej forme tiež na pokrývkach hlavy či menších kusoch služobného odevu. 

Hodnosti a spôsob ich prideľovania sú upravené príslušným služobným predpisom ministra obrany a tiež aj zákonom s ohľadom na miestne špecifiká tej ktorej krajiny. V našich podmienkach sú naviazané aj na vek či počet odslúžených rokov – posun po hierarchickom rebríčku smerom nahor je možný len po odslúžení príslušného počtu rokov a dosiahnutí minimálneho veku pre danú hodnosť.

Hodnosti v Ozbrojených silách SR

V rámci Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) v súčasnosti (od 1.1.2016) rozoznávame 3 kategórie hodností (hodnostné zbory) zahŕňajúce mužstvo, poddôstojníkov a dôstojníkov.

 

 

Tabuľka hodností mužstva:

Na vojenskej vychádzkovej rovnošate sa označujú vojenské hodnosti mužstva (vojak, slobodník, desiatnik) moreným napichovacím gombíkom, moreným rozlišovacím znakom druhu vojska a príslušným počtom striebristých hodnostných gombíkov.

Hodnosťou vojak 1. stupňa majú osoby podrobujúce sa základnému vojenskému výcviku, v rámci ktorého získavajú príslušnú odbornosť, všetky zručnosti a vojenské návyky. 

Po úspešnom absolvovaní výcviku získa človek hodnosť vojak 2. stupňa. Medzi jeho kompetencie patrí predovšetkým zodpovednosť za vlastnú pripravenosť, pridelený materiál a dôsledné plnenie zadaných úloh. Mal by byť spôsobilý viesť boje so zbraňou a riadiť ľahké vojenské vozidlá či obsluhovať stroje.

Slobodník už môže veliť účelovo vytvorenému tímu pri plnení bojovej úlohy. Taktiež je zodpovedný aj za dozor a strážnu službu u podriadených príslušníkov.

Najvyššou hodnosťou v rámci mužstva disponuje desiatnik. V jeho kompetenciách je predovšetkým priama zodpovednosť za morálnu a bojovú pripravenosť mužstva. Riadi proces prípravy, velí obsluhe, osádke či stanici.

 

Tabuľka poddôstojníckych hodností:

Medzi hlavné úlohy hodnostného zboru poddôstojníkov patrí predovšetkým velenie pridelenému mužstvu, zodpovednosť za technické vybavenie a prevádzkyschopnosť vojenskej techniky či dohľad nad prípravou a výcvikom vojakov v pridelenej skupine. Medzi úlohy najvyššej poddôstojníckej hodnosti štábneho nadrotmajstra patrí aj velenie výcvikovému zariadeniu.
 

Tabuľka dôstojníckych hodností:

Najpočetnejšiu skupinu hodností tvorí hodnostný zbor dôstojníkov, ktorý zahŕňa dokopy až 10 hodnostných stupňov. Najnižšou hodnosťou v tejto kategórii je hodnosť poručík. Má na starosti odborné špecializované činnosti, ktoré zahŕňajú aj častú spoluprácu so subjektami vo veliteľstve či štábe. O priečku vyššie sa nachádza nadporučík, ktorý vykonáva samostatné odborné činnosti podľa individuálne stanoveného postupu. 

Ďalším v poradí je kapitán, ktorého agenda spočíva hlavne v zabezpečovaní špecializovaných činností s väzbami na rôzne úseky na úrovni práporu alebo brigády. Taktiež velí rote.

Na vojenskej služobnej rovnošate, na vojenskej spoločenskej a taktiež aj na slávnostnej rovnošate sa vojenské hodnosti dôstojníkov (poručík, nadporučík, kapitán) označujú zlatistým napichovacím gombíkom, zlatistým rozlišovacím znakom druhu vojska a príslušným počtom zlatistých hviezd pre dôstojnícke hodnosti.

Označenie hodnosti KAPITÁN:

V rebríčku hodností potom nasleduje major, ktorý velí práporu či letke. Je odbornou organizačnou súčasťou na veliteľstve či štábe na úrovni brigády a operačného veliteľstva. 

Podplukovník má na starosti zložitejšie špecializované činnosti a velenie štábu na úrovni brigády a tiež velí práporu alebo letke.

O stupienok vyššie stojí plukovník, ktorého popis práce zahŕňa velenie štábu operačného veliteľstva, vojenskému útvaru, úradu či zariadeniu s dosahom na celú armádu.

Vo vyšších častiach hodnostného rebríčka sa držia brigádny generál a generálmajor, ktorých hodnosť oprávňuje k veleniu brigáde pozemných síl, medzinárodnému operačnému veliteľstvu alebo k veleniu úradu v zahraničných štruktúrach. Viaže sa k nim aj zodpovednosť za vznik všeobecného ohrozenia a za neodstrániteľné a morálne škody, ktoré môžu vzniknúť činnosťou nimi riadených armádnych zložiek. 

Generálporučík je predposlednou dôstojníckou hodnosťou a v jeho pôsobnosti sú národné a nadnárodné otázky bezpečnosti SR. Na vrchu rebríčka stojí generál, ktorý velí celým ozbrojeným silám. 

Nakoľko ide o najvyššie hodnosti, označovanie generálskych hodností na vojenskej služobnej rovnošate, na vojenskej spoločenskej a taktiež aj na slávnostnej rovnošate sú už trošku zložitejšie a obsahujú viac prvkov. Vojenské hodnosti generálmajora, generálporučíka a generála sa označujú zlatistým napichovacím gombíkom, zlatistým rozlišovacím znakom druhu vojska, ratolesťou pre generálske hodnosti so štátnym znakom Slovenskej republiky, zlatistým šujtášom a príslušným počtom zlatistých hviezd pre generálske hodnosti.

Označenie hodnosti GENERÁL:

Profesionálneho vojaka do hodnosti generála vymenúva prezident Slovenskej republiky. Deje sa tak vždy na základe predloženého návrhu na vymenovanie, ktorý na návrh ministra obrany predkladá vláda.

Politik kapitánom

Udeľovanie hodností a hlavne povyšovanie do vyšších hodností nám na Slovensku upravuje zákon o ozbrojených silách č. 321/2002. Donedávna zákon zahŕňal aj povyšovanie vojakov v zálohách. Po viacerých škandáloch s udeľovaním hodností verejným funkcionárom a politikom však prešiel koncom roka 2021 novelizáciou, podľa ktorej povýšenie v zálohe bude možné len v prípadoch, ak bude povýšený preradený do aktívnych záloh. Z uvedeného ďalej tiež vyplýva, že vojakom vo výslužbe a vojnovým veteránom môže prezident udeliť vyššiu hodnosť len v prípadoch, ak tieto osoby nepôsobia ako verejní funkcionári. 

Hodnosti v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO)

V rámci NATO existujú len 2 hodnostné skupiny príslušníkov armády:

• Dôstojnícke hodnosti (Officer Ranks) s označením OF1 – OF 10

• Ostatné hodnosti (Other Ranks) s označením OR1 – OR9

V rámci týchto skupín sa označenia delia aj podľa typu vojenskej sily (námorníctvo, letectvo, pozemné sily). A keďže v rámci NATO ide o združenie viacerých štátov, nastali v armádach členských štátov pri označovaní mierne odchýlky. V rámci zosúladenia označení došlo preto k štandardizácii jednotlivých označení normou pod označením STANAG 2116. Na Slovensku označenia OS SR vo vzťahu k označeniam vojakov NATO okrem spomínanej normy upravuje aj zákon č. 346/2005 a nariadenie ministra obrany SR č. 20/2006.

Vzťahová tabuľka označení NATO a OS SR (mužstvo a poddôstojníci):

Vzťahová tabuľka označení NATO a OS SR (dôstojníci a generáli):

Policajné hodnosti

Situácia ohľadom hodností v policajnom zbore je z hľadiska hierarchie a vnútorného usporiadania štruktúr podobná situácii v armáde a niet sa veru čo diviť - policajné hodnosti totižto vychádzajú práve z tých armádnych. Už od prvej polovici 19. storočia, kedy začali vznikať prvé vojensky organizované bezpečnostné zbory až po súčasnosť, nosili v našich končinách príslušníci policajného zboru rovnošaty. V neskoršom období aj s hodnosťami. 

Oproti hodnostiam v armáde tu však existuje jeden podstatný rozdiel – policajné hodnosti nezačínajú na úrovni mužstva. Prvou hodnosťou je poddôstojnícka hodnosť strážmajster. Rozdiel je tiež v tom, že policajti majú na rozdiel od armády len jednu generálsku hodnosť.

Súčasnú podobu policajných hodností bližšie upravuje Zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, konkrétne §20.

Policajtom sa hodnosti udeľujú podľa doby výsluhových rokov a to podľa nasledovného kľúča:
 

V práporčíckej hodnosti:

V dôstojníckej hodnosti:

V generálskej hodnosti:

Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

Prehľad jednotlivých hodností aj so skratkami:

Policajt, ktorý bol v minulosti v služobnom pomere voči ozbrojeným silám, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti, ak taká hodnosť existuje aj v policajnom zbore, prípadne do hodnosti rovnakej úrovne.Ak k policajnému zboru nastupuje osoba s úplným stredoškolským vzdelaním, vymenuje sa a začína s hodnosťou strážmajstra. Ak nastupuje osoba s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa, je jej hodnosť podporučík. Ak ide o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, policajt začína s hodnosťou poručík.

Hodnosti naviazané na vzdelanie

Dôležitým kvalifikačným aspektom na povýšenie (vymenovanie do vyššej hodnosti) je v prípade policajných hodností aj dosiahnuté vzdelanie. Pre práporčícke hodnosti je potrebná kombinácia úplné stredné vzdelanie so základným policajným vzdelaním. Pre dôstojnícke hodnosti je zas nutnosť ukončeného úplného stredného vzdelania v kombinácii so špecializovaným policajným vzdelaním. 

Dôstojnícke hodnosti kapitán a major si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a pre dosiahnutie dôstojníckych hodností podplukovník a plukovník treba vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Ku všetkým 4 treba doplniť aj špecializované policajné vzdelanie.